Dnešný článok bude pomerne zložitý, a pravdepodobne dosť dlhý, pretože sa budeme zaoberať zložitou témou. Tou témou bude vedomie, ale ako začať? Dlho som nad tým rozmýšľal no potom som sa rozhodol že sa najprv pozrieme na lekársky zákrok zvaný hemisferektómia. Ide o zákrok pri ktorom je pacientovi odobratá polovica mozgu. Väčšinou sa robí u detí do 1 roka – ich mozog je ešte dostatočne tvarovateľný, aby zostávajúca polovica prebrala funkcie tej odobratej. Zákrok sa uskutočňuje u pacientov trpiacich záchvatmi (odobrať polovicu kde záchvat vzniká je jediné riešenie). A týmto sa dostávame k mojej prvej otázke.
Ak dokážem žiť s polovicou mozgu, čo by sa stalo, ak by som do dvoch prázdnych lebiek dal po jednej polovici vašeho mozgu. Kto z nich by ste boli vy? Alebo by vznikli dve rozdielne osobnosti? Poďme sa najprv pozrieť čo tou osobnosťou myslím.
Každá osobnosť má vedomie. Tým myslím že chápe vlastné skúseností, chápe že ich má práve ona a má vlastné myšlienky. Ako vidíte, definícia vedomia je zložitá. Najskôr si uvedomme čo vedomie nie je. Napríklad Ludvik– je to webová stránka kde počítačový program odpovedá na vaše dotazy. Ale len preto že je tak naprogramovaný. Nepovažujeme to za vedomie, pretože mu chýba sebauvedomenie (toto slovo som hľadal 15 minút), nič necíti, nemá žiadny vnútorný život. Je to len program, ktorý odpovedá na moje vstupy.
Viem že ja nie som ako Ludvik. Viem že mám pocity a nechýba mi ani sebauvedomenie. Mám nejaké úmysly. Ako mám ale vedieť že vy tiež?
Ako mám vedieť že každý koho stretnem je ako ja? Ako mám vedieť že to nie sú len ďalší Ludvikovia? Moja otázka je možno dosť filozofická, je ale známa a dôležitá (bola zmienená už v mnohých knihách, ktoré som čítal). Je možné že by existovalo niečo ako “zombie”- vec ktorá sa chová ako normálny človek, ale v skutočnosti nič necíti? Nevie že má vlastné myšlienky? Len automaticky odpovedá ako robot?
Zaujímavé na tejto otázke je, že veda na ňu nepozná odpoveď. Nie je ani jasné, či niekedy tú odpoveď poznať budeme, alebo či aspoň budeme poznať metódu ako sa k nej dopracovať.
Týmto by som ukončil prvú polovicu článku a venoval sa druhej, v ktorej budem rozoberať psychické poruchy vedomia. Ako prvú som vybral Anosognosiu. Bežným príkladom anosognosie je pacient, ktorý stratil schopnosť pohybovať ľavou rukou. Keď má zdvihnúť pravú ruku, povie:”Dobre, hneď.”, a zdvihne ju bez problému. Ale keď má zdvihnúť ľavú ruku povie:”Jasné, žiadny problém.”, lenže s ňou nepohne. Keď sa ho spýtate prečo to neurobil, miesto toho aby priznal že to jednoducho nejde, vymyslí si nejakú výmluvu. Napríklad:”Nechcelo sa mi.”.
Ako druhú psychickú poruchu som vybral Antonov-Babinského syndróm. Táto diagnóza je ešte zvláštnejšia. Pacienti s týmto syndrómom sú slepí. Svoju slepotu ale popierajú. Keď im ukážete dlaň na ktorej máte vystreté 3 prsty, s pýtate sa ich koľko prstov ukazujete, skúsia hádať. Ak sa netrafia, vysvetlia svoju nepresnosť nejakou výmyslom. Napríklad:”Nemám okuliare.”. Pacienti s touto chorobou sú často obeťami mŕtvice. Spojenie medzi ich skúsenosťami a vedomím sú prerušené. Nevedia, že nevidia, pretože zrakové centrum (mozog) nehovorí ich vedomiu vôbec nič. Nehovorí ani že nemá žiadne zrakové vnemy. To znamená že časť mozgu zodpovedná za reč a odpovedanie na otázky musí vytvoriť úplne novú reakciu.
Posledná časť článku sa bude zaoberať “mužom v bažine”. Predstavte si, že do mňa v bažine trafí blesk. Moje telo je spálené na prach. V ten samí moment udrie druhý blesk hneď vedľa, a spôsobí že atómy a molekuly sa zasa usporiadajú do takej istej konfigurácie aké malo moje telo. Vznikne tak druhý Branwen? Bol by som to ja?
Alebo lepší príklad. Predstavte si, že chirurg odoberá bunku zo mňa a z vás. Vymieňa ich postupne- jednu za druhou. Moju za vašu a vašu za moju. Kedy presne sa zo mňa stanete vy?
Počas čítania na vás vybaflo niekoľko otázok. Nikto na ne nepozná jednoznačnú odpoveď. Sú na toľko zložité že by si na ne mal každí odpovedať sám. Svoj názor môžete vyjadriť v komentároch.
Toľko otázok, ale kde začať? Tak som si istý, že ja vedomie mám (aj keď to nie vždy tak vyzerá). Myslím si, že keby rozdelili môj mozog medzi tie dve lebky, tak sa vytvoria dve rozdielne osobnosti, pretože, podľa mňa, každý je jedinečný a stačí čo i len malá “chyba v systéme” a už by som to nebol ja.
Inak ďakujem za obohatenie o dve poruchy o ktorých som ešte nikde nepočul
Nedovolím si odpovedať na otázku so “zombie”, ale uvidíme, čo nám v budúcnosti ponúkne veda. Určite by to bolo spojené so zásahom do ľudského vedomia a správania, a ako kresťan-katolík som zásadne proti hraniu sa na Boha.
Muž, ktorého trafí blesk a znova sa vytvorí nový človek. Kto by mi zaručil, že sa k mojím atómom nenaviažu iné, tie ktoré ma predtým netvorili? Takže podľa mňa by tam nastala určite nejaká minimálna zmena.
To s vymieňaním buniek mi príde ako jasná vec. Až keď sa vymenia všetky bunky, až vtedy to budeš presne ty, ale samozrejme že je to len môj amatérsky názor. Určite sú nejaké bunky, ktoré máme ty a ja úplne rovnaké a preto tento názor berte s rezervou.