Pred niekoľkými rokmi mestská rada v meste Monza v Taliansku zakázala majiteľom domácich zvierat chovať zlaté rybky (karasy zlaté) v guľatých akváriách. Garant tohto zákona vysvetlil toto opatrenia tým, že je kruté držať rybku v nádobe so zaoblenými stenami, pretože keď rybka hľadí von, má skreslený pohľad na svet (realitu). Ale ako vieme, že práve my máme pravdivý, neskreslený pohľad na realitu? Nemohli by sme aj my sami byť vnútri nejakého veľkého akvária s oblými stenami, ktoré náš výhľad skresľujú ako obrovské šošovky? Obraz sveta zlatej rybky sa síce líši od nášho, ale môžeme si byť istí, že je menej reálny?
Pohľad zlatých rybiek nie je taký istý ako náš vlastný, ale aj tak môžu zlaté rybky ešte stále formulovať vedecké zákony, ktorými sa riadi pohyb predmetov, ktoré pozorujú mimo svojho akvária. Napríklad, rybky by v dôsledku skreslenia voľne pohybujúci predmet, ktorý by sme mi pozorovali ako pohybujúci sa priamočiaro, pozorovali tak, že sa pohybuje po skreslenej dráhe. Bez ohľadu na to by zlaté rybky mohli formulovať vedecké zákony z ich skreslenej vzťažnej sústavy, ktoré by platili vždy, a ktoré by im umožnili robiť predpovede o budúcom pohybe predmetov mimo guľatého akvária. Ich zákony by boli komplikovanejšie ako zákony v našej vzťažnej sústave, ale jednoduchosť je vecou názoru. Ak by rybky naformulovali takúto teóriu, museli by sme prijať ich pohľad ako planý obraz reality.
Známym príkladom rozdielnych obrazov reality je model, ktorý predstavil okolo roku 150 n.l. Ptolemaios, aby opísal pohyb nebeských telies. Zdôvodnoval, prečo je Zem guľatá, bez pohybu, položená v strede vesmíru. Neskôr tomuto názoru verila väčšina gréckych vzdelancov až do čias Aristotela. V Ptolemaiosovej schéme sa planéty a hviezdy pohybovali po komplikovaných dráhach, zahŕňajúc epicykly a deferenty alebo kružnice na kružniciach. Zdalo sa, že tento model je prirodzený, pretože necítime, že sa Zem pod našimi nohami hýbe (s výnimkou zemetrasení alebo okamihov vášne).
Aj keď už vieme, že sa Ptolemaios mýlil, v tej dobe si nikto netrúfol o tom pochybovať. Je nemožné aby sme napríklad cez naše očné buľvy videli svet inak, ako v skutočnosti vyzerá?
Zaujímavé, tiež som nad tým rozmýšlal. Niečo na tom určite bude
Určite si nebol sám, kto nad tým rozmýšľal. To je vec toho, že nikto ti nemôže zaručiť, že vidí napríklad modrú farbu tak isto ako ty. Ja neviem, ako ostatní vidia svet, ale myslím si, že je lepšie, že to neviem. Je to zárukou toho, že ja mám svoj vlastný svet, ktorý mi vyhovuje taký, aký je.