Takže pre začiatok by som vás chcel privítať pri novej rubrike, ktorú sa mi dúfam podarí rozbehnúť a hádam bude mať aj nejaký ten úspech konečne. Rubrika to bude, ako už názov naznačuje, zameraná na knihy, ktoré čítam a môj pohľad na ne. Aby toho nebolo málo, rozpoviem vám taktiež príbeh, ako som sa ku knihe dostal, ale to len v prípade, ak to stojí zato. Celkovo však pôjde hlavne o také recenzie z mojej strany a nebojte sa, budem písať tak, aby som vám nezaspoileroval ani tie najmenšie detaily (možno mi občas ujde, ale to sa stáva).
Takže dnes som dočítal knihu od spisovateľa Stevena Eriksona s názvom Mesačné záhrady. Je to fantasy a táto kniha je vlastne prvá z desiatich v rozsiahlej ságe „Malazkej knihe padlých“. O knihe som sa dozvedel z jedného anglického fóra, kde ju ospevovali do nebies a kde jej patrili najvyššie priečky v rebríčku pre najlepšiu fantasy knihu vôbec. Predbehla aj také esá ako Tolkienov Pán Prsteňov, či Rothfussovú Kroniku Kráľovraha(Meno vetra, Strach múdreho muža). Dokonca autor fóra si myslí, že Malazká kniha padlých je lepšia, ako Pieseň ľadu a ohňa, ktorú mnohí považujú za materpiece vo fantasy žánroch (ja osobne nie… je to geniálne, ale o tom potom).
Ďalším aspektom, ktorý ma navnadil na kúpu, bol návrh môjho kamaráta, ktorý ju síce nečítal, no tiež niekde počul, že je to bomba a že sa to oplatí prečítať. Odvtedy, ako som toto počul, som po tej knihe prahol a keď som sa raz dostal do kníhkupectva a len tak ledabolo som pozoroval vitríny s knihami, zbadal som tam prvý diel tejto ságy a povedal som si, že prečo nie.
Tu mi však nedá nespomenúť príbeh, ktorý sa spája k tejto udalosti. V kníhkupectve som bol s jednou babou, s ktorou som súťažil v jednej dejepisnej súťaži. Pri sebe som nemal kreditnú kartu a v hotovosti som nemal peniaze nato, aby som si túto knihu mohol dovoliť. To dievča som poriadne nepoznal, teda ak mám pravdu povedať, zoznámil som sa s ňou práve v ten deň, no túžba prečítať si tú knihu bola taká veľká, že som si od viac menej cudzej osoby požičal peniaze, ktoré mi bolo treba a knihu som si kúpil. Zvláštne, ako rýchlo som si získal jej dôveru. Samozrejme, že hneď na druhý deň som jej peniaze vrátil.
Ale späť ku knihe a hádam už nebude odbočovať. Takže kúpil som si paperback, na ktorého obale je vyobrazená veža (viď prezent. foto) a aj keď som knihu dočítal, stále netuším význam tohto obrazca. Netušil som o čom príbeh bude, lebo nikdy som si neprečítal o čom to je, vždy som čítal len pozitívne ohlasy tipu „tak toto si určite prečítajte…Steven Erikson je majster svojho remesla“. Knihu som však nezačal čítať hneď, ako som ju kúpil, pretože som mal práve rozčítané niečo iné a tomu som dal prednosť. A preto som ju požičal bratrancovi, veľkému nadšencovi fantasy žánru. Ten sa do nej začítal hneď, no po takých 50 stranách zrazu prestal čítať a to preto, že som si kúpil český preklad a mená postáv alebo miest ho odrádzali čítať. Príbeh ho však uchvátil.
Keď som dočítal to, čo som čítal a rozhodol som sa, že sa konečne pustím do Mesačných záhrad, mal som zrazu zmiešané pocity, že či tie mená neodradia aj mňa. Zo začiatku sa priznám, že boli vtipné, no určite by som kvôli ním neprestal čítať tak geniálnu knihu. Pretože okrem tých mien nemala chybu. Príbeh bol fascinujúci a keby som nebol taký hlupák a lepšie by som si vedel zariadiť čas, tak túto 600 stranovú knihu prečítam aj za tri dni. Nestalo sa a čítal som ju celé dva mesiace, no to nič nezmenilo na tom, že som každú stránku hltal ako nenažraný drak. Čo ma najviac fascinovalo na tejto knihe bolo, že dobro a zlo tu viac menej nehralo žiadnu rolu. Doteraz netuším, kto bol dobrý a kto zlý. Samozrejme, že som si našiel obľúbené postavy, no na oboch stranách a je ich vážne dosť. Každá postava je iná, a najviac by vás mohli zaskočiť niektoré opisy, ktoré vytvárajú úplne nový druh človeka, ak to tak môžem nazvať. Autor vytvoril vlastný svet, ktorý je úplne iný, ako ten náš a využil len minimum podobností z toho nášho.
Keďže to bolo fantasy, nedá mi nespomenúť aj úplne nový pohľad na mágiu a magický svet, ktorý som jakživ nevidel. Erikson to celé prepracoval do najmenšieho detailu, teda aspoň to tak vyzerá a to som len na prvej knihe, takže sa mám na čo tešiť a už teraz šetrím (a bude to vážne veľa peňazí) na všetkých 9 zvyšných kníh+ ak ma to chytí, tak si dovolím investovať aj do poviedok, ktorých je tiež zopár dostupných.
Opísal by som vám aj základnú dejovú líniu, no tých základných je tam asi päť, pretože kniha je rozdelená na sedem „kníh“, ktoré sú rozdelené ešte na kapitoly a v každej kapitole sa vystrieda pohľad snáď aj troch odlišných postáv, ktoré v podstate bojujú sami za seba. Je to drsné, pretože pokým sa neobjaví mágia, tak by ste mali pocit, že je to realita no zároveň úplný výmysel, pretože mená sú úplne atypické a tým sa všetka realita takmer stráca. Tak ale aby sa nepovedalo tak v knihe ide o to, že Malazská cisárovná chce ovládnuť celý kontinent a pomocou intríg a klamstiev sa jej to viac menej darí a využíva na to všetky možné prostriedky, no hlavne ľudí, ktorým sa to nie vždy páči a preto sa túžia postaviť jej moci. Cisárovná prahne po najväčšom meste v knihe, ktorého meno v češtine (a asi aj v slovenčine) znie Darúdžistán, čo pripomína skôr nejakú mongolskú dedinu, a nie nejaké veľkolepé a majestátne mesto, ale to nie je podstatné. Darúdžistán je však mocný a žijú v ňom mocní ľudia, ktorí by s cisárovnou aj dokázali zatočiť, no najprv by museli zanechať ich osobné rozpory a túžbu po moci.
To je tak asi všetko, čo by som vám o knihe mohol povedať, jedine že by som vám ešte povedal, že ak máte chuť prečítať si nejaké nové a iné fantasy, ktoré tu ešte nebolo, tak Malazká kniha padlých je to pravé, čo hľadáte.