Tak som si teda na seba ušil riadnu búdu, no sľúbil som, že to napíšem, tak teda tu to máme. Čo to je láska ? Bojím sa odpovedať. Netuším, neviem, nemám poňatia. A ako by som aj mohol vedieť, keď s ňou nemám žiadne skúsenosti. Samozrejme, že sa bavíme o láske, ktorá dokáže zlomiť srdce a nie láske medzi priateľmi alebo rodinou (to je tá, ktorú občas berieme ako samozrejmosť ).
Ale ak neviem, čo to je láska, tak ako zistím, že niekoho milujem? To je otázka, na ktorú sa chcem zamerať. V podstate si budem protirečiť, ale každý musí vedieť, čo je to láska, no nie ? Veď to je asi nejaký pocit, ktorý nie je možné potlačiť alebo nejaká myšlienka, ktorá oblapí celú myseľ a nikdy ju nepustí. Teda aspoň si to tak predstavujem. Lásku ako takú som asi ešte nezažil a aj keď sa mi v hlave často zjavovala myšlienka, že čo ak to je láska, hneď som ju potlačil. Nie je totiž možné, aby som v mojom veku poznal pravú lásku. Na to som moc naivný a hlúpy . Ale tak pozrime sa na nejaké príklady, ktoré by mohli pripomínať lásku, no je to niečo iné.
Kráčam po ulici a v tom oproti mne ide krásne dievča, ktoré nepoznám. Padne mi do oka a tak sa pri nej pristavím, prehodíme pár slov a ani neviem ako, a pozvem ju von . To, čo sa ma k tomu priviedlo, bola láska ? Isto nie. Veriť na lásku na prvý pohľad je ako veriť, že budem zarábať peniaze bez toho, aby som pohol prstom. Je to možné, ale šanca je tam naozaj nízka.
Toto bol len príklad, ktorý ma práve napadol a podstata je v tom, že lásku asi nie je možné získať bez toho, aby sme preto niečo spravili. Niečo, čo normálne nerobíme (ďalšie prirovnanie za 5..4..3..2..1..0..). Láska by sa dala prirovnať k futbalovému zápasu, v ktorom ste sa rozhodli, že budete hrať bez brankára, čiže bez niekoho, kto vám kryje chrbát. Jediná možnosť je priamy útok a dúfať, že súper z protiútoku netrafí vašu prázdnu bránu. Musím sa spoľahnúť len na seba a na súpera. Je to len medzi nami dvoma. Poviete si, že bez brankára sa nedá vyhrať. Ale o tom je asi láska. Urobiť niečo, čo sa vlastne nedá urobiť. Zmeniť nemožné na možné.
Ale vrátim sa k mojej otázke na začiatku. Ako zistím, že to čo cítim, je láska ? To je to, čo by som chcel vedieť, pretože často sa stáva, že si ľudia pomýlia lásku so zaľúbením, čo vraj nie je to isté. Môj názor je, že zaľúbenie je začiatok lásky. Človek by mal byť zaľúbený pred tým, ako začne naozaj milovať.
Každý už asi bol zaľúbený. Budem pokračovať v písaní v ja osobe a preto sa využijem ako príklad. Zaľúbenosť je asi niečo v zmysle, že sa pozriem na osobu, do ktorej som zaľúbený a vidím na nej len to dobré. Teda vidím všetko, no aj to, čo je podľa ostatných zlé, je pre mňa to najkrajšie na svete. Keď sa na mňa daná osoba pozrie, srdce mi začne biť ako keby mi chcelo preraziť hrudný kôš, no je to len pocit. Naše pohľady sa stretnú a jediné, na čo sa v tom momente zmôžem je úsmev, ktorý ani neviem, ako vyzerá, no je mi to jedno. Ale to nie je všetko. Prídem domov a idem sa učiť. Lenže tu je ďalší problém. Moja hlava sa nechce učiť, pretože stále myslí na danú osobu a nech sa človek akokoľvek snaží, nie a nie ju dostať z hlavy. A nie len pri učení. Pri každej činnosti, ktorú robím. Či ide o športovanie alebo spánok. A pri ňom to je najhoršie, lebo ešte aj moje sny sa nezaobídu bez toho, aby sa tam tá osoba objavila. Myslím na ňu, túžim po nej, chcem s ňou stráviť každý okamžik svojho života. Toto by mala byť zaľúbenosť. A ak v tom nie je ani kúsok lásky, tak sa znova budem opakovať, ale ja fakt neviem, čo je láska…
Najhoršie na všetkom je, že ak je človek zaľúbený, tak z toho nemusí vzísť láska. Zaľúbenosť pominie a prvá otázka, ktorá ma napadne je „Čo sa mi to stalo?“. Alebo ten horší prípad je, keď (znova radšej použijem prirovnanie) človek hrá zápas a zistí, že súper určite vyhrá alebo že sa hrá len priateľský zápas, prípadne súper radšej ani nepríde a tak sa zápas zruší. Vo futbale by to síce znamenalo kontumáciu a tým víťazstvo, no v láske to tak nie je.
No stále sa tu mocem okolo horúcej kaše a čo takto vyskúšať, ako chutí. Skúsim opísať to, ako si predstavujem lásku . Takže určite na to musíme byť dvaja, pretože keby som v tom bol sám, tak by to nedopadlo najlepšie. Dievča, ktorá by som miloval nebudem opisovať, pretože v láske určte nejde o vzhľad. Určite by sme sa mali mať radi a čas, ktorý by sme spolu trávili, by nás mal napĺňať šťastím. Naše záujmy nemusia byť rovnaké, no určite by sme sa mali zaujímať o to, čo zaujíma toho druhého a isté záujmy by sme mohli mať spoločné (zložitá veta). To preto, aby sme sa spolu nenudili. Taktiež od lásky očakávam, že sa budeme navzájom podporovať a pomáhať si. Hlavné je však, aby sme si nezačali liezť na nervy a preto by sme sa navzájom mali poznať a zlé vlastnosti toho druhého ignorovať alebo ešte lepšie, naučiť sa s nimi žiť. Láska by nemala byť utrpením, ale radosťou. Pre dievča, ktoré by som miloval, by som spravil všetko na svete. Teda ak by to bola ozajstná láska. Urobil by som všetko, čo by ju spravilo šťastnou a priznám sa, že by mi asi bolo jedno, keby ona nerobila to isté. Síce by ma to mrzelo, ale čo….veď je to láska, nie ? A asi ešte jedna vec. V láske človek nesmie byť sebecký. To viem isto.
Moja predstava o láske môže byť skreslená, ale berte na vedomie, že je to len moja predstava. Nie je to niečo, čo žijem alebo som žil. Možno keď niečo podobné zažijem, tak zmením názor. No ale zhrňme si to, čo som vlastne napísal. Na začiatku sa pýtam, čo je to láska. Mám o nej nejakú predstavu, no či je to pravá láska, to sa neodvážim povedať. Taktiež sa pýtam, že ako zistím, že som len zaľúbený alebo že cítim pravú lásku. Na to príde asi každý sám v pravý čas (teda niekedy si to človek uvedomí keď už je neskoro a potom to ľutuje, ale tie záporné stránky lásky sa mi akosi nechcú riešiť).
Na záver len pár múdrosti. Nevyhľadávajte lásku. Nechajte ju prísť samú. Lebo je to ako keby ste vyhľadávali nejakú chorobu, aby ste sa uliali zo školy. Najprv to bude vyzerať ako nevinná zábavka, no môže sa to zmeniť na tú najhoršiu chorobu, ktorá vám môže ublížiť. Nesnažte sa lásku potlačiť, pretože to nie je vôbec jednoduché a ak sa vám to aj podarí, tak môžete raniť seba a v horšom prípade niekoho iného (nebuďme sebci). A taktiež, ak niekoho milujete (alebo ste aspoň zaľúbení), určite to stojí za to bojovať až pokým nedostanete znamenie, ktoré vám povie „Takto to už ďalej nepôjde“ (to neznamená, že keď vás dotyčná osoba 4x odmietne, tak sa na to vykašlete…pekne si počkáte, pokým vás neodmietne aj 5x -_-). A posledná rada. Ak vám niekedy dievča povie „bude lepšie, ak budeme len kamaráti“ tak to tak nikdy nebude, to vie každý. Ale má zmysel tlačiť ju do niečoho, keď jej city sú iné ako vaše ? Určite nie. A preto buď na ňu čo najskôr zabudnite, alebo sa tváre ako kamarát a trpte vo svojom vnútri tú najhoršiu stránku lásky.
Viem, že som tu popísal dosť hlúposti, ale čo už. Smejte sa mi, nenáviďte ma, ohovárajte ma…whatever. Ale hlavne sa na to pozrite troška iným spôsobom a zamyslite sa nad tým, ako si vy predstavujte lásku. Pripomienky, vtipy, narážky, urážky, názory a iné srandy napíšte dole do komentárov. Každá reakcia ma poteší. A ak máte nejaké otázky na mňa alebo ak chcete, aby so nejaké „teplé zamyslenie“ ešte pridal, taktiež napíše a ja to rád doplním.
zaujímavé, že si priznáš v prom riadku že sa bojíš odpovedať a nakoniec napíšeš niečo takéto dlhé
a je fajn, že to tu máš, prečítaj si to o nejakú dobu, keď sa u teba zmení pár vecí len tak časom a uvidíš, že možno nebudeš sám so sebou súhlasiť (vlastné skúsenosti)
myslím, že úvahy o láske by sa nemali nejako veľmi komentovať v tom zmysle, že chce niekto niekomu pozmeniť názor, pretože je to veľmi veľmi subjektívna vec – napríklad, že tú lásku na prvý pohľad si zobral veľmi s nadhľadom, alebo že pri láske je dôležité, aby ti ju niekto opätoval, lebo tam potom skôr hrozí zaslepenie ako láska.
Nevyhľadávajte lásku. Nechajte ju prísť samú.
je to veľká pravda.
– keby sa toto dalo ľahko dodržať, bolo by veľa vecí jednoduchších
Strach je len myšlienka. 😀 Ale nie, bál som sa toho, čo vyprodukujem. Mohlo to dopadnúť podstatne horšie ale taktiež mám pocit, že by som to dokázal aj lepšie napísať.
Je mi jasné, že po čase zmením niektoré názory a poviem si “to čo za hlúposť som vtedy napísal” alebo “kde je ten chalan, čo toto písal?”.
A pravdu máš s tým, že názor mi nezmení asi žiaden komentár. Skôr očakávam názory, ktoré budú podobné alebo úplne rozdielne a ja sám sa nad nimi budem musieť zamyslieť. 😀 a taktiež máš pravdu, že láska je subjektívna vec a každý ju cíti inak.