Silvester. Deň, ktorý sa nám často zaryje v mysliach a zároveň z nich vyprchá hneď, ako začne ten nový. Koniec roka ľudia prežívajú rôzne. Záleží taktiež aj na tom, aké sme veková kategória. No myšlienka je vždy rovnaká, zabudnúť na starý rok a privítať ten nový. Deti sa “hrajú” s petardami a pyrotechnikou, dospelí (a aj mládež) sú často niekde v baroch alebo na ulici a v spoločnosti ľudí sa opíjajú do nemoty. Starí ľudia sedia doma a sledujú, kam ten náš svet speje. Niekedy si pustia STV a sledujú odpočítavanie a následne počúvajú Slovenskú hymnu, na ktorú pomaly ale isto zabúdame (aj dnes za mnou prišla mama a spýtala sa ma na text druhej slohy…mal som s tým problém).
Ja by som seba a aj celú moju rodinu zaradil do kategórie tí ostatní, pretože ja sedím doma a tvárim sa, že robím niečo zaujímavé, moja sestra taktiež sedí doma a hrá sa nejakú hru, moji rodičia spolu s mojim starkým vyhrávajú na harmonike a spievajú staré, mne už neznáme (no zato nie až tak zlé ) pesničky. Je príjemné pozorovať moju rodinu, ktorá po toľkých rokoch stále drží po kope. Som za to nesmierne vďačný a určite si na to spomeniem pri mojich novoročných predstavzatiach (resp. poďakujem za to a budem veriť, že to tak bude aj v budúcom roku).
Typickým znakom Silvestra sú bez pochýb ohňostroje. Keď som bol malý, miloval som ich. Vždy som bol natešený, keď prišiel ocino alebo ujo s niečim nových, niečim, čo som ešte nevidel. Neskôr som ohňostroje vyrábal s kamarátmi a takpovediac som sa na rodinu vykašľal ( na ľútosť je už neskoro). Bola to sranda,(to som si hovoril vtedy) hádzať petardy po dvoroch našich susedov a smiať sa na tom, ako vybehujú z domov a čudujú sa, čo sa deje. (Veď je Silvester, pre pána…). Keď sa na to spätne pozerám, tak ja s mojimi kamošmi sme mali divnú predstavu o tom, čo je zábava. Nech bolo ako bolo, každý chalan by si tým mal prejsť, nech vie, čo sa nepatrí. Som však rád, že ma tento druh vandalizmu už prešiel a že si začínam uvedomovať, aké bezvýznamné sú nejaké svetlice a petardy. Zbytočná strata peňazí, smrad, ktorý po nich ostáva, znečistený vzduch a hlavne strach nášho psa, ktorý sa ich neskutočne bojí (hlavý dôvod, prečo prestať !!!).
Ďalším znakom Silvestra je šampanské. Ó ako ja nenávidím ten nekvalitný šampus. Pravý , kvalitný som nikdy nemal a nesúdim mojich rodičov, že na kvalitnejší nemíňajú peniaze (som rád, že nemíňajú…ďalšia zbytočnosť). Len zo slušnosti si dám, veď je to taký znak, že sme jedna rodina a preto netreba robiť výnimky, ale inak alkohol nič pre mňa (zatiaľ).
Asi každý z nás si niečo na konci, resp. na začiatku roka niečo zaumieni, že od teraz začnem robiť to a to. Myslím, že je to dobrý zvyk, no treba mať vážne silnú vôľu, aby sme to dodržali. Lebo ak sa nám to nepodarí, tak sú to len zbytočné slová, ktoré nič neznamenajú a my môžeme pokračovať v každoročnom stereotype. A potom sa môžeme sťažovať, že aký bol ten náš rok zlý a dúfať, že ten nový bude lepší, keď nič preto neurobíme. Zabudnime na starý rok, nech bol akýkoľvek a ak nemáte silnú vôľu, tak si na krk zaveste jednoduché no zato dôležité veci. Stačí čo i len niečo v zmysle “Budem sa usmievať na každého” alebo “Budem sa zdraviť ľuďom, ktorých poznám”. Neuveríte, ale aj takýmito maličkosťami zlepšíte nie len svoj nový rok, ale aj rok tým ostatným.