Gustáv II. Adolf

Gustáv II. Adolf bol jedna z najvýraznejších postáv tridsaťročnej vojny. Tridsaťročná vojna bola, prosím pekne, náboženský konflikt, ktorý sa postupne rozrástol do boja o moc v Európe.  Švédi boli severská krajina, ktorej sa dovtedy nikto nebál, pretože nemal dôvod. Švédska armáda pred vojnou bola malá, jednoduchá a neskúsená, takže nepredstavovala problém. Teda aspoň to si mysleli ostatní. Gustáv II. Adolf sa narodil ako syn švédskeho kráľa Karola IX. Vychovávali ho veľmi dobre a nečudo, že sa už ako sedemnásťročný zúčastnil nejakej bitky v Dánsku, ktorú Švédi vyhrali. Nakoniec Švédi dokázali Dánov poraziť takmer úplne a získali ich územia na Škandinávskom polostrove. Dánsko vtedy bolo oslabené, pretože zospodu ho ohrozovala cisárska armáda, ktorá sa snažila rekatolizovať celú Svätú ríšu rímsku národa nemeckého (SRRNN). Mladý Gustáv sa ešte v tom roku stal kráľom, pretože jeho otec umrel a on bol jediným možným nástupcom. A nezľakol sa.

Aj keď meno Adolf ľuďom šťastie nenosí, zo začiatku sa zdalo, že tento bude výnimkou. Aj keď bol mladý, bol neuveriteľne vzdelaný. Ovládal niekoľko jazykov (päť, neskôr až osem myslím) a čo sa týka vojenskej taktiky a stratégie, dá sa povedať, že bol geniálny. Snažil sa pre nový, moderný systém boja, ktorý staval predovšetkým na puškách (mušketách) a delostrelectve. Pre túto dobu to bolo niečo nové, niečo nezvyčajné. Preto zreformoval celú svoju armádu, ktorá dovtedy nebola schopná vyhrávať väčšie vojenské konflikty, na takú, ktorá už stála za zmienku. Teraz, keď už bol schopný postaviť sa európskym mocnostiam, dovolil si vtrhnúť do Dánska a napadol samotnú SRRNN.

Prvý a aj jeden z najväčších stretov medzi švédskou a cisárskou armádou bola bitka pri Breutenfelde.
Švédi mali opäť šťastie, pretože ešte pred bitkou cisár odvolal veľmi schopného generála Albrechta z Valdštejna. Bol to šéfko, no až príliš využíval vojnu na to, aby získal moc pre seba. Chcel si na severe Nemecka vybudovať vlastnú ríšu a to ho nakoniec stálo aj život. No Gustávovi to mohlo byť jedno, keďže cisárska armáda a armáda katolíckej ligy bola výrazne oslabená. Bitku samozrejme vyhrali, aj keď za malej pomoci miestnych protestantov, ktorých počty boli dosť vysoké. No treba podotknúť, že s minimálnymi stratami a zaslúžene. Gustávova altiléria úplne rozostrieľala súperovu a celkovo zabili alebo zajali až 80% cisárskej armády a pritom stratili asi len 15% svojich mužov (aby ste si to mohli predstaviť, tak cisárska armáda mala okolo 35 000 vojakov a protestantská 40 000, aj keď tí miestni to od začiatku bitky nezvládli a utiekli, čiže sa dá hovoriť aj o oveľa menších číslach, čiže 20 000 alebo 30 000 ). Nech je ako chce, Gustávovi sa otvorila cesta do Európy a tak si pekne „Lev zo severu“ ,ako ho volali, cupkal po SRRNN akoby nič.

Poviete si, šťastia kopec, ale nedá mi to, no meno Adolf proste neprináša šťastie. Gustáv síce vyhrával, čo sa dalo, ale aj tak sa stalo niečo, čo nikto nečakal. Bitka pri Lutzene, rok 1632. Švédske vojská postupujú a  armáda katolíkov pod vedením Albrechta z Valdštejna sa zabarikádovala na jednom mieste a čakala. Bitka začala a už od začiatku mali Švédi prevahu (nie len početnú, ale ja taktickú). Katolíci museli zachraňovať všetko, čo sa zdalo, no Gustáv stále vyhrával. No v tom sa rozhodol, že so svojou jednotkou zaútočí na oslabené miesto nepriateľskej armády a to sa mu stalo osudným. Zranili ho, spadol z koňa a vojaci, ktorí nevedeli, o koho ide, ho dorazili. Pred smrťou že vraj povedal svojmu spoločníkovi, aby ho odtiaľ dostal, no už bolo príliš neskoro. Švédom sa podarilo utajiť, že nepriateľ zabil ich najvyššieho generála (aj vďaka tomu, že Gustáv sa nikdy nevyvyšoval nad ostatných a aj na bojisku pôsobil ako prostý vojak).  Dá sa povedať, že protestanti nakoniec vyhrali, straty boli na oboch stranách rovnaké a protestanti stratili najväčšiu osobnosť, ktorá ich viedla.

Nedá sa 100% povedať, že Gustáv vošiel do vojny preto, lebo chcel zachrániť protestantov (aj keď sa to od neho očakávalo). Kráľ proste potreboval peniaze pre svoje nové impérium. Mohol by som ho ospevovať ako geniálneho, super duper generála, veliteľa a kráľa. Keby by žil dlhšie, určite to dotiahne aj na cisára SRRNN, no umrieť vo veku 38 rokov nie je bohviečo.  Do histórie sa však určite zapísal (inak by som o ňom asi nepísal). A bol to on, kto do Európy priniesol nový, moderný štýl boja, ktorý sa postupne vyvíja možno až do dnes. Nemal syna, no jeho nástupcom bola dcéra Kristína. Švédsko sa vďaka nemu dostalo na vysokú úroveň, z ktorej už nepadlo.